Rozprávanie o výlete číslo 79


Osoby a obsadenie: Šušu, Rado, Katka "Červená", Jano
Dátum: 11. 9. 2011
Trasa: Sedláčkov jarok - Rybníček - sedlo Javorina - Skalnatá - Rybníček - Sedláčkov jarok
GPS info: vzdialenosť 14,5 km; čas pohybu 3:05 h; čas prestávok 2:13 h

Dnes je 10. vyrocie teroristickeho utoku na dvojicky. Pocasie priam letne, rano okolo 20°C, ale uz okolo obeda sa to splha az k 30°C. Bezoblacno.

Opat v skromnejsej zostave sme sa odviezli pod Pezinsku babu a na zastavke Sedlackov jarok zaparkujeme a vydavame sa po zelenej znacke, ktora sprvu ide kusok po ceste, ale potom to nastastie vojde do lesa. Po par metroch nam sipka ukazuje, ze mame ist smerom hore. Ten kopec sa nam vobec nepozdaval, ale vyslapali sme ho. Dalej sme pokracovali po hrebeni, ked sme si vsimli, ze nemame zelenu znacku. Usudili sme, ze sme ju museli stratit hned na zaciatku. Ale nevracali sme sa spat, ved sme mali Rada a ten to vsetko bravurne zvladne. Takze sme pokracovali dalej do mierneho kopca lesnym polomom. Potom sme to zvrtli do prava a dolu kopcom, a co sme nasli? No predsaj zltu znacku, ktora isla z Rybnicka a na ktoru sme sa potrebovali dostat.

Dalej pokracujeme po asfaltke, ktora mierne nabera vysku. Cestou sme si vsimli strasne vela utkanych pavucich sieti aj s pavukmi. Bolo ich neuveritelne vela, preto je este stale take krasne letne pocasie :o)) Tak sme si tento vylet nazvali „vylet pavucim udolim“. Na slniecku uz je desne teplo, preto mame casto pitne pauzy.

Prisli sme az k placiku „Hruby Ostry Rybnicek“. Je tu poucna tabula o nejakom tazeni a aj navstevna kniha. Zapiseme do nej nasu ucast, dame si malu desiatu, spravime zopar fotiek a pokracujeme dalej lesom. Stale stupame. Prichadzame na razcestie s cervenou znackou do sedla Javorina. Ale az tu sa zacalo to prave stupanie. Prvy vystup je ozaj velky, priam az 90°, ale nastastie nie je dlhy. Cesta je vlastne jedna velka dlha alej. Potom sme chvilu isli po rovine, alebo sme aj mierne klesali, aby sme potom nasledne museli opat vystupat na kopec.

Kedze sme v lese nasli vela poodhadzovanych plastovych flias po nezodpovednych a neporiadnych ludoch, tak sme ich pozbierali do igelitoveho vreca, ktore mal Rado pri sebe. Cervena znacka neprechadza cez Certov kopec (751,8 mnm), ale len ho obchadza z pravej strany. Prechadzame okrajom lesa, kde je krasny vyhlad na Velku Homolu. Potom uz nas cakal posledny vystup na kopec Skalnata (704,2 mnm).

Par metrov od vrcholu Skalnatej je usek stromov smrekovca opadaveho (Larix decidua). Akoby ste vosli do tatranskeho lesa. Krasne to tu vonalo ihlicim a zivicou. Na Skalnatej bolo zopar turistov, ale ti sa slnili. My sme sa zlozili hned pod strom do tiena a dali sme si obedove rozky. Potom sme sa zvalili do travy a proste relaxovali. Zrazu sa pri nas pristavil starsi pan s velkym baglom. Sadol si k nam do tiena. Rozpraval nam, ze je cerstvy dochodca, tak si uziva. Bol to cech. Uz bol siedmy den na treku. Isiel z Puchova a mal namierene do Bratislavy na Devin. Tak sme sa s nim chvilu rozpravali a ponukli sme ho nasim prekvapenim (kit-kat), comu sa potesil. Spravili sme si spolocnu fotku a vybrali sa dolu kopcom dalej.

Skalnata bola teraz pokryta krasnymi zlto-hnedo-zlatistymi slamienkami. A spolu s modrou oblohou to bola pastva pre oci. Kedze sa nam nechcelo ist cez Cermak, dalej sme pokracovali po neznacenej ceste. Najprv cez rubanisko a potom po strkovej ceste, na ktorej bolo strasne smazno. Takze tien lesa sme vyhladavali. Z jednej cesty sme sa napojili na dalsiu sirsiu asfaltku. Boli sme prekvapeni, ze miestami sme nasli dost mokro v lese, hlavne kedze dlhsiu dobu neprsalo. Opat tu bolo vela pavucin. Cesta stale isla mierne dolu kopcom.

Prisli sme az na Rybnicek. Tam sme presli na zelenu znacku, ktora isla lesikom az k potoku. Prekvapila nas lavka cez neho, lebo sa nam zdala dost akcna. Ja som si myslela, ze bola viacej zabezpecena. Pred par rokmi mala aspon zabradlie. Presli sme na druhu stranu a vystupali posledne metre do kopca. A tu sme prisli na to, ze kde sme rano pobludili. Totizto ta zelena sipka je dost zmatocne nakreslena. Ale aspon si to teraz lepsie zapamatame. Z lesa sme opat vysli na cestu plnu motorkarov a po par metroch sme boli pri aute.

Bol to krasny zaverecny vylet tohtorocneho leta, udolim pavukov.
Ture zdar!

Susu


Fotky od Rada, od Šušu a od Jana | Zoznam výletov | Rado b