Rozprávanie o výlete číslo 76


Osoby a obsadenie: Šušu, Danka, Ninka, Katka "Zelená", Katka "Červená", Jano, Peťo O., Rado
Dátum: 12. 6. 2011
Trasa: Limbach - Kňažný vrch - Somár - Kozí chrbát - vyvieračka - Limbach
GPS info: vzdialenosť 14,9 km; čas pohybu 3:22 h; čas prestávok 2:37 h

Hned o rana bolo slnieckove a pomerne teple pocasie. Stretli sme sa v obci Limbach na parkovisku pri kostole. Na uvod sme sa posilnili bublaninou od Danky a mafinmi od Zelenej. Zacali sme na modrej znacke popri kostole a pomedzi domceky a neskor aj chatky az sme vosli do lesa. Cesta bola pohodova, s miernym stupanim. Obcas sme preliezali nejake spadnute stromy, obcas sme cakali Ninku, ktora sa „loudala“ vlastnym tempom.

Z lesa sme vysli pri krasnej obrovskej luke, v strede ktorej rastla obrovska ceresna a na okraji mala pekne sedenie na opekanie. Kedze este bolo malo hodin na obed, opekat sme este nesli. Zato sme okostovali ceresne z toho stromu. Pokracovali sme dalej po modrej znacke miernym terenom az na Senkarku. Tu bola opat pekna lucka aj s altankom a ohniskom. Tak sme si tu posedeli, pooddychovali, doplnili pitny rezim a rozhodli sme sa, ze ani tu nebudeme opekat. Takze sme pokracovali dalej po ceste na Tri kamenne kopce. Tu sme uz isli po rovine az na Krazny vrch-Tri kamenne kopce a k hranici s vojenskym priestorom. Dlho sme sa tu nezdrziavali, lebo sa zacalo mracit a Lexa mal strach, ze zmokneme.

Presli sme na cervenu znacku – Stefanikovu magistralu. Cesta bola v miernom terene, iba posledne metre boli riadne do kopca. Prisli sme na vrch Somar. Ochladilo sa, fukal tu dost studeny vietor a zamracilo sa. Napriek tabuli, ze sa tu nesmie manipulovat s otvorenym ohnom, sme si na miestnom onisku spravili ohen a opiekli sme si klobasky, slaninky a cibulu. Kedze sa dost ochladilo a poniektori nemali sebou teplejsie oblecenie, uhasili sme ohen, pobalili si veci a pokracovali dalej po cervenej znacke.

V lese uz bolo teplejsie, lebo tam tak nefukalo. Cestou sme objavili uz aj prve lesne jahodky :o)) Teraz sme zacali schadzat dolu az na Kozi chrbat. Dalej sme pokracovali po zelenej znacke. Aj tu sme isli dolu kopcom, az takym zlabom, ktory minuly tyzden, ked tu boli miestne povodne, riadne voda vymyla. Vysli sme na malej lucke posietej bobkami asi od srniek, alebo oviec alebo niecoho podobneho. Pochvili sme prisli ku Vyvieracke. V jej okoli hladal Rado geokesku. Aj ju nasiel pod jednym zo stromov. Opat za zamracilo, dokonca aj hrmelo, ale neprsalo.

Dalej uz pokracovala len asfaltka. Dohodli sme sa s JoPim, ze pokial bude moct, tak pride s autom a zoberie do dediny soferov. S JoPim sme sa stretli v poslednom useku cesty pred rampou. Ninke este vybral z auta bicykel a ta sa po celodennej ture vladala este vysantit na bicykli. Soferi isli po auta a my ostatni sme sa pomaly slapali po asfaltke k dedine. Pocasie nam vydrzalo, nezmokli sme.

Na zaver musim dat obrovske uznanie Ninke, ktora zvladla svoj prvy celodenny vylet, ze slapala (niekedy az nad ramec) a ze nemrnkala a ze nas vsetkych svojim spravanim velmi prekvapila. Je z nej velka turistka :o))).

Uz zacinaju dozrievat lesne plody a v lese je teraz super pohoda. Tak pekne prazdniny a urcite sa stretneme aj pocas nich.
Ture zdar!

Susu


Fotky od Rada a od Šušu | Zoznam výletov | Rado b